Ak by tento blog písala Evita, napísala by „Stalo sa nám všetko“. Ak by to písali béčkoví hollywoodski scenáristi, bol by z toho možno nejaký ďalší Hangover Movie. Druhý deň v Bangkoku sme totižto zažili asi všetko, kvôli čomu je Bangkok legendary.
Hneď prvý deň sme sa na hoteli stretli s kamošmi, ktorí svoje mesačné putovanie po Thajsku a Kambodži práve ukončovali a dohodli sme sa, že Bangkok si dáme spolu. V ten deň sme stihli len obehnúť najbližšie nightmarkety a výrazne im naštrbiť zásobu morských plodov a otestovať kvalitu rajského plynu na Khao San Road.
Druhý deň sme už išli bomby:
Začali sme obligátnymi obhliadkami Grand Palace a Wat Pho.
Grand Palace poobede sa rovná Dobrému trhu na Panenskej – rovnaká tlačenka, len menej bicyklov. Ak sa tam niekto chystáte, choďte skoro ráno alebo tesne pred koncom predaja lístkov (cca 15:15). Ak sa rozhodujete, či ísť Grand Palace alebo Wat Pho, odporúčame Wat Pho – je to tam rovnako krásne, menej ľudí (okolo 16:00-17:00) a nižšie vstupné.
Chalani boli donútení kúpiť si nenávidené elephant pants
To bolo pre nich asi takým trestom ako keby ich niekto nútil obliecť si plavky Speedo alebo leopardie legíny. Do Grand Palace, Bangkok-u vás nepustia ani v kraťasoch pod kolená. Tričká na ramienka, bez rukávov a crop topy neprichádzajú do úvahy. Mňa nepustili ani v šatke cez ramená, musela som si kúpiť tričko s krátkym rukávom.
Kubo dostal pokutu za fajčenie.
Vedeli ste, že v Thajsku je tak veľa miest, kde sa nesmie fajčiť? Ani my nie, a keď si Kubo po dvojhodinovej prehliadke Grand Palace zapálil, hneď ako sme vyšli z aréalu, už ho aj lapali. Vyviazol len s menším trestom – 2000 bátov namiesto maximálnej pokuty 5000 bátov. Takže to, čo ušetril na lacných thajských cigaretách, vlastne neuštetril.
Vo Wat Pho sme zažili budhistickú omšu a epický západ Slnka.
Wat Pho je jedným z nadôlezitejších chrámov v Thajsku a je známe obrovskou sochou ležiaceho budhu. Budha leží v pozícii, v ktorej dosiahol nirvánu pri umieraní. V podstate ale vyzerá ako keby len tak chilloval.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Budhistická omša bola tiež novým a celkom príjemným zážitkom. Žiadne bééékanie a bedákanie ako v našich kostoloch. Toto nie je naše video, ale presne tu sme boli a takto nejako znela:
Zablúdili sme do China town, kde sme si dali jeden z najlepších streetfoodov v Bangkoku.
Náhodou sme tam narazili na mužskú obdobu Jai Fay z Netflix série Street food, na kuchára v Fikeaw Yaowarat Restaurant (nájdete tu). Michellinskú hviezdu zatiaľ nemá, ale jedlo bolo výborné, len trochu drahšie ako v klasických street foodoch v Bangkoku. U Jai Fay tiež zaplatíte viac a budete čakať hodiny v rade. Tu sme na stôl čakali asi 20 minút.
Ak nie ste hladní, choďte sa aspoň pozrieť na to akú show robí počas varenia 🙂 Aj Mark Wiens tam bol:
Chcel nás ojebabrať tuk-tukár, ale nedali sme sa.
Kubo bol dokonca asertívny (!). Jazda tuk-tukom je v Thajsku must-do, ale zároveň sú tuk-tukári najväčší vyrábači. Stiahnute si appku Grab a predtým ako budete chcieť niekde ísť tuk-tukom, pozrite sa na „normálnu cenu“ v appke a potom zjednajte tuk-tukára približne na tento level.
Boli sme na legendárnej ping-pong show.
Neboli sme na najznámejšej Khao San Road, ale na Soi Cowboy, čo je taký bangkokský Red Light District. Pre tých, čo nevedia – ping pong show je prehliadka unikátnych schopností vagíny. Okrem ping-pong loptičiek sme videli vystreľovanie banánu, sfukovanie sviečok na torte a zostreľovanie balónov šípkami. Klobúk dole, dievčatá.
K tomuto by som ešte chcela dodať, že ping pong shows majú všelijakú povesť, ale baby, na ktorých sme boli my, vyzerali byť v pohode, vtipkovali medzi sebou počas show a nevyzerali ako obete sex trafficking ani nič podobné (boli sme v Long Gun, Soi Cowboy, Bangkok).
Inak, keď chytíte do ruky banán, ktorý po vás slečna vystrelí, ihneď vám podaju antibakeriálnu vreckovku 😀
Naše ďalšie putovanie po thajskom Krabi nájdete v tomto blogu.
